Život Prešova
online
online
Janukovyč prisľúbil rekonštrukciu vlády a zmenu sporných zákonov
24.01.2014 Celý región
Kyjev 24. januára (TASR) - Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč dnes prisľúbil rekonštrukciu vlády, amnestiu pre uväznených aktivistov a zmenu legislatívy zameranej na potlačenie protestov. Prísľuby zazneli na stretnutí prezidenta s náboženskými predstaviteľmi, oznámila agentúra Reuters. Rybak pripustil zmeny v spornom zákone
Predseda ukrajinského parlamentu Volodymyr Rybak dnes pripustil, že parlament na svojom mimoriadnom zasadnutí 28. januára môže posúdiť pozmeňujúce návrhy ku kontroverzným zákonom prijatým 16. januára.
V rozhovore pre televízny kanál Rada Rybak dodal, že ak poslanci majú k zákonom pripomienky, je potrebné, aby predložili svoje varianty zmien. "Iná zákonná cesta v súčasnosti neexistuje," upozornil Rybak.
Dodal, že hlavným bodom programu schôdze bude posúdenie súčasnej situácie v krajine a hľadanie východísk z nej. Zdôraznil, že žiadne dokumenty o vyhlásení výnimočného stavu sa na žiadnom fóre doteraz "neposudzovali ani sa nepripravujú a touto otázkou sa nebude zaoberať ani mimoriadna schôdza" Najvyššej rady.
Pokiaľ ide o požiadavku opozície na odvolanie vlády, podľa Rybaka sa ňou parlament môže v súlade so zákonom zaoberať len na riadnej schôdzi a tá sa uskutoční 4. februára.
Napriek tomu, že Rybak a vo štvrtok aj prezident Viktor Janukovyč ubezpečili, že vyhlásenie výnimočného stavu na Ukrajine nehrozí, predsedníctvo Najvyššej rady Krymskej autonómnej republiky vyzvalo dnes prezidenta Ukrajiny, Radu národnej bezpečnosti a obrany a parlament, aby v dôsledku nepokojov v Kyjeve a v západných častiach krajiny vyhlásili výnimočný stav. Informovala o tom agentúra UNIAN.
Podľa Janukovyča by mimoriadne zasadnutie ukrajinského parlamentu, zvolané na budúci utorok, malo vyústiť v zmeny v kabinete, čo patrí medzi hlavné požiadavky opozície.
Poslanci by tiež mali rozhodnúť o prepustení desiatok väznených aktivistov a podporiť prijatie dodatkov ku kontroverzným zákonom, ktoré tento týždeň prispeli v vyhroteniu situácie na Ukrajine. Príslušné dodatky by mali vzniknúť v spolupráci s opozíciou, uviedol Janukovyč.
Sľúbená amnestia by sa podľa hlavy štátu mala vzťahovať na všetkých zadržaných účastníkov protestov s výnimkou tých, ktorí čelia obvineniam z vážnych zločinov.
Podľa Janukovyča bude opozícia prizvaná, aby sa zapojila do práce krízového tímu pod jeho vedením. Ak však táto cesta nebude úspešná, budú na ukončenie násilnosti použité "všetky zákonné prostriedky", varoval prezident.
Masové protivládne protesty na Ukrajine vypukli v novembri po tom, ako ukrajinský prezident odmietol podpísať kľúčové integračné dohody s EÚ a namiesto toho sa rozhodol posilniť vzťahy s Ruskom.
Do násilností demonštrácie prerástli až minulú nedeľu, keď ukrajinský prezident podpísal sériu kontroverzných zákonov, ktoré podľa kritikov vážne obmedzujú občianske práva a aktivity opozície. Počas zrážok s políciou tento týždeň zahynuli v Kyjeve najmenej dvaja demonštranti. V desiatkach miest na západe Ukrajiny, kde má tradične silnú podporu opozícia, davy protestujúcich obsadili budovy regionálnych úradov.
Demonštranti obsadzujú vládne budovy
Okrem Kyjeva sú dejiskom násilnosti voči predstaviteľom vlády aj oblastné centrá na západe Ukrajiny.
Protivládni demonštranti sa vo štvrtok podvečer a dnes pokúsili obsadiť sídla viac ako desiatich oblastných samospráv. V prípade Ľvova, Rivna, Ternopiľa, Ivano-Frankivska a Chmeľnyckého sa im to aj podarilo. Inde, napríklad v Žytomyre či meste Čerkasy, začali regionálne prokuratúry vyšetrovanie vo veci organizovania verejných masových nepokojov a obsadenia verejných budov. Pokus o obsadenie budovy hlásia najnovšie z Lucka. Agentúra UNIAN informovala o demisii gubernátora Volynskej oblasti.
Ukrajinské tlačové agentúry uvádzajú, že demonštranti sa do budov dostávajú násilím, vylamujú dvere, vybíjajú okná, podpaľujú zápalné fľaše či zábavnú pyrotechniku. Návrhy na začatie dialógu zo strany úradníkov väčšinou odmietajú; žiadajú okamžitú demisiu štátnych úradníkov a odovzdanie moci ľudu.
Skupina demonštrantov dnes v Kyjeve obsadila budovu ministerstva agrárnej politiky. Ukrajinské médiá však tvrdia, že sa hlásia k združeniu Spoločná vec a v budove ministerstva chcú vytvoriť "štáb domobrany". Obsadiť budovu sa demonštranti rozhodli po tom, ako sa oboznámili s výsledkami schôdzky vodcov opozície s prezidentom Viktorom Janukovyčom.
V reakcii na obsadenie budovy ministerstva šéf rezortu Mykola Prisjažňuk uviedol, že ide o dôkaz straty kontroly nad demonštrantami zo strany vodcov opozície. Upozornil, že rovnako, ako opoziční lídri neprebrali zodpovednosť za obsadzovanie vládnych budov, neprevezmú zodpovednosť za výpadky v zásobovaní obyvateľstva. Súčasne upozornil, že ak sa rokovania medzi vládou a opozíciou neskončia pozitívnym výsledkom a blokáda budovy ministerstva bude pokračovať, môže sa to negatívne prejaviť na zastavení činnosti rezortu a tým aj na neposkytnutí pomoci ukrajinským poľnohospodárom.
Situácia v Kyjeve je naďalej napätá: podľa agentúrnych zdrojov sa dnes z Donecka do Kyjeva vydala kolóna asi desiatich autobusov s príslušníkmi milície, ktorí v metropole v službe vystriedajú kolegov. Agentúra UNIAN spresnila, že ide o príslušníkov zásahových jednotiek Berkut. Podľa rovnakého zdroja sa do Kyjeva blíži aj niekoľko autobusov s príslušníkmi zásahových jednotiek z Odesy a ďalších najmenej dvoch miest.
Rezort vnútra dnes informoval o príprave ozbrojenej provokácie, ktorou má byť správa o ďalšej obeti opozičných protestov.
Janukovyč vníma štvrtkové rokovania s opozíciou ako pozitívny krok
Kým ukrajinská opozícia vníma druhé kolo rokovaní o riešení súčasnej krízovej situácie na Ukrajine ako neúspešné, prezident Viktor Janukovyč v nich vidí "nádej, že sa blížime k urovnaniu", uviedla dnes pre televízny kanál 112 jeho hovorkyňa Anna Hermanová.
Prvé výsledky štvrtkových rokovaní označila za pozitívne. Obe strany podľa nej kladne hodnotia zvolanie zasadnutia parlamentu na 28. januára, pričom sa zhodujú v názore, že ide o potrebný krok, ktorý môže viesť k upokojeniu situácie.
Prezidentský tím a delegácia opozície hovorili podľa Hermanovej aj o zodpovednosti za vývoj situácie, ako aj o témach mimoriadnej schôdze parlamentu.
Hermanová však upozornila, že počas štyroch hodín rokovania od opozičných lídrov ani raz nezaznelo, že "odsudzujú konanie extrémistov alebo že sú proti krviprelievaniu. Nedali ani odpoveď na otázku, či sú schopní kontrolovať radikálnu zložku opozície - pretože vedenie krajiny zaručuje, že dokáže kontrolovať postup strážcov verejného poriadku".
Podľa informácií hovorkyne sa hovorilo aj o uvoľnení vládnych budov obsadených demonštrantami. Opozícia nastolila aj problém amnestie zadržiavaných účastníkov protestov. "Obe strany k diskusii pristúpili konštruktívne," uviedla hovorkyňa, podľa ktorej konečná dohoda môže vzísť z najbližšej schôdzky. Jej termín však nespresnila.
Situácia na Ukrajine znepokojuje viaceré krajiny
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí si dnes predvolalo ukrajinského veľvyslanca vo Francúzsku, aby mu tlmočilo svoje znepokojenie z najnovšieho vývoja na Ukrajine a vyzvalo na dialóg medzi jej vedením a opozíciou.
Minister zahraničných vecí Laurent Fabius, ktorý je momentálne vo švajčiarskom Davose, pre francúzsky kanál iTele vyjadril nádej, že ukrajinský parlament zmení sporné zákony prijaté 16. januára a obmedzujúce správa občanov na protesty.
Ukrajinského veľvyslanca dnes predvolali aj na nemecké ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne, ktoré chce touto cestou žiadať skoncovanie s použitím sily vládnych zložiek voči demonštrantom. Nemecká vláda by uvítala aj opätovné posúdenie série nedávno prijatých sporných zákonov obmedzujúcich slobodu občanov na vyjadrenie názorov, ktoré boli impulzom pre obnovenie a zradikalizovanie protivládnych protestov.
Znepokojenie nad situáciou na susednej Ukrajine dnes vyjadril aj poľský Sejm, ktorý v jednohlasne prijatej rezolúcii vyzýva na okamžité zastavenie násilia a krviprelievania a na začatie dialógu vedúceho k urovnaniu konfliktu. Rezolúcia obsahuje aj hrozbu vyvodenia personálnych sankcií voči ukrajinským štátnym úradníkov v prípade, že konflikt bude ďalej eskalovať.
Agentúra UKRINFORM dnes informovala, že pred veľvyslanectvami Poľska, EÚ a USA sa vo štvrtok večer konali protestné mítingy proti zasahovaniu týchto krajín do vnútorných záležitostí Ukrajiny. Občianske združenie Voľa vo vyhlásení vyzvalo, aby diplomati "prestali s nezodpovednými vyhláseniami, ktoré vedú k vyostreniu krízy v ukrajinskej spoločnosti". Demonštranti pred veľvyslanectvom USA v Kyjeve mali v rukách plagáty s nápisom "USA financujú vrahov na Majdane", "Ukrajine nie je polygón na testovanie amerických politických technológií" či "Nie americkej loby na Ukrajine".
B. Komorowski: EÚ by mala Ukrajine poskytnúť ekonomickú pomoc
V snahe vyriešiť zložitú situáciu na Ukrajine dnes poľský prezident Bronislaw Komorowski telefonicky hovoril s prezidentom Janukovyčom, jedným z vodcov opozície - Vitaljom Kličkom, ako aj predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuy.
V rozhovore s ukrajinskými politikmi Komorowski varoval pred možnými následkami vyhrotenej situácie a poukázal na skúsenosti Poľska, pričom upozornil na pozitívnu rolu, ktoré pri riešení kríz v Poľsku zohrala cirkev.
Komorowski pripomenul, že ukrajinské vedenie si musí byť vedomé toho, že uvalenie "sankcií EÚ visí na vlásku". V tejto etape považuje za nevyhnutné, aby sa na Ukrajine vzdali použitia násilia pri riešení zložitých vnútropolitických problémov.
Podľa Komorowského je pre Ukrajinu v súčasnosti dôležité zachovať si perspektívu eurointegrácie a pripravenosť podpísať asociačnú zmluvu s EÚ. Dodal, že EÚ by mala Ukrajine poskytnúť ekonomickú pomoc, aby mohla riešiť svoje problémy v ekonomike cestou vnútorných reforiem.
Predseda ukrajinského parlamentu Volodymyr Rybak dnes pripustil, že parlament na svojom mimoriadnom zasadnutí 28. januára môže posúdiť pozmeňujúce návrhy ku kontroverzným zákonom prijatým 16. januára.
V rozhovore pre televízny kanál Rada Rybak dodal, že ak poslanci majú k zákonom pripomienky, je potrebné, aby predložili svoje varianty zmien. "Iná zákonná cesta v súčasnosti neexistuje," upozornil Rybak.
Dodal, že hlavným bodom programu schôdze bude posúdenie súčasnej situácie v krajine a hľadanie východísk z nej. Zdôraznil, že žiadne dokumenty o vyhlásení výnimočného stavu sa na žiadnom fóre doteraz "neposudzovali ani sa nepripravujú a touto otázkou sa nebude zaoberať ani mimoriadna schôdza" Najvyššej rady.
Pokiaľ ide o požiadavku opozície na odvolanie vlády, podľa Rybaka sa ňou parlament môže v súlade so zákonom zaoberať len na riadnej schôdzi a tá sa uskutoční 4. februára.
Napriek tomu, že Rybak a vo štvrtok aj prezident Viktor Janukovyč ubezpečili, že vyhlásenie výnimočného stavu na Ukrajine nehrozí, predsedníctvo Najvyššej rady Krymskej autonómnej republiky vyzvalo dnes prezidenta Ukrajiny, Radu národnej bezpečnosti a obrany a parlament, aby v dôsledku nepokojov v Kyjeve a v západných častiach krajiny vyhlásili výnimočný stav. Informovala o tom agentúra UNIAN.
Podľa Janukovyča by mimoriadne zasadnutie ukrajinského parlamentu, zvolané na budúci utorok, malo vyústiť v zmeny v kabinete, čo patrí medzi hlavné požiadavky opozície.
Poslanci by tiež mali rozhodnúť o prepustení desiatok väznených aktivistov a podporiť prijatie dodatkov ku kontroverzným zákonom, ktoré tento týždeň prispeli v vyhroteniu situácie na Ukrajine. Príslušné dodatky by mali vzniknúť v spolupráci s opozíciou, uviedol Janukovyč.
Sľúbená amnestia by sa podľa hlavy štátu mala vzťahovať na všetkých zadržaných účastníkov protestov s výnimkou tých, ktorí čelia obvineniam z vážnych zločinov.
Podľa Janukovyča bude opozícia prizvaná, aby sa zapojila do práce krízového tímu pod jeho vedením. Ak však táto cesta nebude úspešná, budú na ukončenie násilnosti použité "všetky zákonné prostriedky", varoval prezident.
Masové protivládne protesty na Ukrajine vypukli v novembri po tom, ako ukrajinský prezident odmietol podpísať kľúčové integračné dohody s EÚ a namiesto toho sa rozhodol posilniť vzťahy s Ruskom.
Do násilností demonštrácie prerástli až minulú nedeľu, keď ukrajinský prezident podpísal sériu kontroverzných zákonov, ktoré podľa kritikov vážne obmedzujú občianske práva a aktivity opozície. Počas zrážok s políciou tento týždeň zahynuli v Kyjeve najmenej dvaja demonštranti. V desiatkach miest na západe Ukrajiny, kde má tradične silnú podporu opozícia, davy protestujúcich obsadili budovy regionálnych úradov.
Demonštranti obsadzujú vládne budovy
Okrem Kyjeva sú dejiskom násilnosti voči predstaviteľom vlády aj oblastné centrá na západe Ukrajiny.
Protivládni demonštranti sa vo štvrtok podvečer a dnes pokúsili obsadiť sídla viac ako desiatich oblastných samospráv. V prípade Ľvova, Rivna, Ternopiľa, Ivano-Frankivska a Chmeľnyckého sa im to aj podarilo. Inde, napríklad v Žytomyre či meste Čerkasy, začali regionálne prokuratúry vyšetrovanie vo veci organizovania verejných masových nepokojov a obsadenia verejných budov. Pokus o obsadenie budovy hlásia najnovšie z Lucka. Agentúra UNIAN informovala o demisii gubernátora Volynskej oblasti.
Ukrajinské tlačové agentúry uvádzajú, že demonštranti sa do budov dostávajú násilím, vylamujú dvere, vybíjajú okná, podpaľujú zápalné fľaše či zábavnú pyrotechniku. Návrhy na začatie dialógu zo strany úradníkov väčšinou odmietajú; žiadajú okamžitú demisiu štátnych úradníkov a odovzdanie moci ľudu.
Skupina demonštrantov dnes v Kyjeve obsadila budovu ministerstva agrárnej politiky. Ukrajinské médiá však tvrdia, že sa hlásia k združeniu Spoločná vec a v budove ministerstva chcú vytvoriť "štáb domobrany". Obsadiť budovu sa demonštranti rozhodli po tom, ako sa oboznámili s výsledkami schôdzky vodcov opozície s prezidentom Viktorom Janukovyčom.
V reakcii na obsadenie budovy ministerstva šéf rezortu Mykola Prisjažňuk uviedol, že ide o dôkaz straty kontroly nad demonštrantami zo strany vodcov opozície. Upozornil, že rovnako, ako opoziční lídri neprebrali zodpovednosť za obsadzovanie vládnych budov, neprevezmú zodpovednosť za výpadky v zásobovaní obyvateľstva. Súčasne upozornil, že ak sa rokovania medzi vládou a opozíciou neskončia pozitívnym výsledkom a blokáda budovy ministerstva bude pokračovať, môže sa to negatívne prejaviť na zastavení činnosti rezortu a tým aj na neposkytnutí pomoci ukrajinským poľnohospodárom.
Situácia v Kyjeve je naďalej napätá: podľa agentúrnych zdrojov sa dnes z Donecka do Kyjeva vydala kolóna asi desiatich autobusov s príslušníkmi milície, ktorí v metropole v službe vystriedajú kolegov. Agentúra UNIAN spresnila, že ide o príslušníkov zásahových jednotiek Berkut. Podľa rovnakého zdroja sa do Kyjeva blíži aj niekoľko autobusov s príslušníkmi zásahových jednotiek z Odesy a ďalších najmenej dvoch miest.
Rezort vnútra dnes informoval o príprave ozbrojenej provokácie, ktorou má byť správa o ďalšej obeti opozičných protestov.
Janukovyč vníma štvrtkové rokovania s opozíciou ako pozitívny krok
Kým ukrajinská opozícia vníma druhé kolo rokovaní o riešení súčasnej krízovej situácie na Ukrajine ako neúspešné, prezident Viktor Janukovyč v nich vidí "nádej, že sa blížime k urovnaniu", uviedla dnes pre televízny kanál 112 jeho hovorkyňa Anna Hermanová.
Prvé výsledky štvrtkových rokovaní označila za pozitívne. Obe strany podľa nej kladne hodnotia zvolanie zasadnutia parlamentu na 28. januára, pričom sa zhodujú v názore, že ide o potrebný krok, ktorý môže viesť k upokojeniu situácie.
Prezidentský tím a delegácia opozície hovorili podľa Hermanovej aj o zodpovednosti za vývoj situácie, ako aj o témach mimoriadnej schôdze parlamentu.
Hermanová však upozornila, že počas štyroch hodín rokovania od opozičných lídrov ani raz nezaznelo, že "odsudzujú konanie extrémistov alebo že sú proti krviprelievaniu. Nedali ani odpoveď na otázku, či sú schopní kontrolovať radikálnu zložku opozície - pretože vedenie krajiny zaručuje, že dokáže kontrolovať postup strážcov verejného poriadku".
Podľa informácií hovorkyne sa hovorilo aj o uvoľnení vládnych budov obsadených demonštrantami. Opozícia nastolila aj problém amnestie zadržiavaných účastníkov protestov. "Obe strany k diskusii pristúpili konštruktívne," uviedla hovorkyňa, podľa ktorej konečná dohoda môže vzísť z najbližšej schôdzky. Jej termín však nespresnila.
Situácia na Ukrajine znepokojuje viaceré krajiny
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí si dnes predvolalo ukrajinského veľvyslanca vo Francúzsku, aby mu tlmočilo svoje znepokojenie z najnovšieho vývoja na Ukrajine a vyzvalo na dialóg medzi jej vedením a opozíciou.
Minister zahraničných vecí Laurent Fabius, ktorý je momentálne vo švajčiarskom Davose, pre francúzsky kanál iTele vyjadril nádej, že ukrajinský parlament zmení sporné zákony prijaté 16. januára a obmedzujúce správa občanov na protesty.
Ukrajinského veľvyslanca dnes predvolali aj na nemecké ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne, ktoré chce touto cestou žiadať skoncovanie s použitím sily vládnych zložiek voči demonštrantom. Nemecká vláda by uvítala aj opätovné posúdenie série nedávno prijatých sporných zákonov obmedzujúcich slobodu občanov na vyjadrenie názorov, ktoré boli impulzom pre obnovenie a zradikalizovanie protivládnych protestov.
Znepokojenie nad situáciou na susednej Ukrajine dnes vyjadril aj poľský Sejm, ktorý v jednohlasne prijatej rezolúcii vyzýva na okamžité zastavenie násilia a krviprelievania a na začatie dialógu vedúceho k urovnaniu konfliktu. Rezolúcia obsahuje aj hrozbu vyvodenia personálnych sankcií voči ukrajinským štátnym úradníkov v prípade, že konflikt bude ďalej eskalovať.
Agentúra UKRINFORM dnes informovala, že pred veľvyslanectvami Poľska, EÚ a USA sa vo štvrtok večer konali protestné mítingy proti zasahovaniu týchto krajín do vnútorných záležitostí Ukrajiny. Občianske združenie Voľa vo vyhlásení vyzvalo, aby diplomati "prestali s nezodpovednými vyhláseniami, ktoré vedú k vyostreniu krízy v ukrajinskej spoločnosti". Demonštranti pred veľvyslanectvom USA v Kyjeve mali v rukách plagáty s nápisom "USA financujú vrahov na Majdane", "Ukrajine nie je polygón na testovanie amerických politických technológií" či "Nie americkej loby na Ukrajine".
Ukrajinské médiá pred niekoľkými dňami uviedli, že veľvyslanectvo USA anulovalo víza niekoľkým občanov Ukrajiny. Tento krok súvisí s použitím sily voči protivládnym demonštrantom v centre Kyjeva. Mená osôb, ktorých sa tento krok týka, veľvyslanectvo neoznámilo. Dodalo len, že má právo zrušiť vízum na základe informácie o neprípustnosti vstupu danej osoby na územie USA.
V snahe vyriešiť zložitú situáciu na Ukrajine dnes poľský prezident Bronislaw Komorowski telefonicky hovoril s prezidentom Janukovyčom, jedným z vodcov opozície - Vitaljom Kličkom, ako aj predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuy.
V rozhovore s ukrajinskými politikmi Komorowski varoval pred možnými následkami vyhrotenej situácie a poukázal na skúsenosti Poľska, pričom upozornil na pozitívnu rolu, ktoré pri riešení kríz v Poľsku zohrala cirkev.
Komorowski pripomenul, že ukrajinské vedenie si musí byť vedomé toho, že uvalenie "sankcií EÚ visí na vlásku". V tejto etape považuje za nevyhnutné, aby sa na Ukrajine vzdali použitia násilia pri riešení zložitých vnútropolitických problémov.
Podľa Komorowského je pre Ukrajinu v súčasnosti dôležité zachovať si perspektívu eurointegrácie a pripravenosť podpísať asociačnú zmluvu s EÚ. Dodal, že EÚ by mala Ukrajine poskytnúť ekonomickú pomoc, aby mohla riešiť svoje problémy v ekonomike cestou vnútorných reforiem.
0
www.ZIVOTPO.sk
